ThDr. Ján Pilko, PhD.
„Únia bola stále hodnotená ako neprijateľná zjednocujúca politika, ktorú presadzoval pápežský trón hlavne od 15. storočia s cieľom začleniť členov pravoslávnej Cirkvi do rímskokatolíckej cirkvi“ Samotní uniati vstupom do únie oklamali samých seba, lebo si mysleli, že zachovali svoju pravoslávnu tradíciu.Samotná únia sa šírila na princípe prozelytizmu postupným prevádzaním pravoslávnych farností do únie. „Tá skutočnosť, že pred Užhorodskou úniou na našom území existovala pravoslávna Cirkev, ktorá mala svoju kánonickú štruktúru, sa zámerne zamlčuje takmer vo všetkých historických štúdiách rímskokatolíckych autorov“
V dvadsiatich rokoch dvadsiateho storočia začína návrat uniatov do pravoslávnej Cirkvi. Rýchlosť, akou bol tento návrat podmienení, v sebe ukríval aj ekleziologické príčiny, pretože v únii bol vďaka silnému klerikalizmu narušený vzťah medzi kňazstvom hierarchickým a kráľovským. Samotné zaobchádzanie kňazov s veriacimi spôsobilo, že sa mnohí rozhodli vrátiť do pravoslávnej Cirkvi. Vrátiť sa však nebolo vôbec jednoduché, pretože v Československej republike takáto iniciatíva nebola štátnou mocou vôbec vítaná. Preto tím, ktorí sa chceli vrátiť, boli robené rôzne prekážky, a toto ťažké obdobie pokračovalo aj za Slovenského štátu počas II svetovej vojny.
V sedemdesiatich rokoch 19. soročia sa do USA prisťahovali mnohí Ukrajinci – Rusíni zo Zakarpatskej Ukrajiny, ale tiež mnohí Slováci zo Slovenska, z hospodárskych dôvodov, pretože sa doma nedokázali postarať o svoje rodiny.
V prvých rokoch 20. storočia tisíce veriacich spolu s duchovnými v Amerike prešlo z únie do Pravoslávnej Cirkvi. Na Slovensku sa to začalo v Becherove, kvôli tomu boli Becherovčania v Prešove súdení a boli vykonávané domové prehliadky. V roku 1901 sa uskutočnil súdny proces vo veci prestupu kresťanov v obci Becherov v Prešovskom regióne do Pravoslávnej Cirkvi. Obvinili ich z vlastizrady vo vzťahu k vtedajšiemu Rakúsko – uhorskej ríši a v porušení „základných princípov gréckokatolíckej cirkvi“, ako o tom svedčí Kolomiec.
Už začiatkom 20. storočia sa vracajúci rodáci z Becherova, ktorí odišli za prácou do Ameriky a Kanady, snažili v Becherove zorganizovať pravoslávnu farnosť.To sa však kvôli mnohým pretrvávajúcim problémom, hlavne zo strany uniatského duchovenstva a neskôr prvej svetovej vojny sa tento plán nepodarilo uskutočniť.
Približne v roku 1909 sa pravoslávny Becherovčania rozhodli, že si postavia vlastný chrám. V Amerike sa im podarilo vyzbierať 664 dolárov, ktoré chceli použiť na stavbu nového pravoslávneho chrámu. Ich dobrý úmysel sa však stretol s veľkým odporom vtedajšej miestnej maďarskej moci. Preto sa rozhodli počkať na priaznivejšiu dobu a vyzbierané peniaze poslali späť do Ameriky.
Až v roku 1920 prichádza do Becherova pravoslávny kňaz Grigorij Varchol, ktorý tu prichádza k svojej sestre u ktorej aj býval. Varchol odišiel do Ameriky spoločne so svojím otcom, kde aj získal vzdelanie. Kňažskú vysviacku prijal z rúk arcbiskupa Tichona v roku 1907. Varchol sa stal prvým pravoslávnym kňazom pôsobiacim na území Slovenska po vzniku Československej republiky.
Na začiatku museli pravoslávni v Becherove prejsť mnohými ťažkosťami. Duchovnému otcovi Varcholovi bolo bránené vykonávať bohoslužby na ďalších cirkevných obciach ako boli Ladomírová, Vyšný Orlík, kde národ tiež sympatizoval s Pravoslávím.
V tomto období bol uniackým kňazom v Becherove Midlík, ktorý už postupne začal skracovať bohoslužby a aj iné treby, na čo ho Varcholupozorňoval, že nerobí správne. Vtedy sa tento uniatský kňaz nazlostil a vyšiel počas kázne na kazateľnicu, kde kričal „Pravoslávny von z chrámu“! Ľudia však zostali až do konca bohoslužby, ale po jej skončení prišli za Varcholom, s otázkou čo majú robiť.
V roku 1922 sa v dome Fedora Varchola uskutočnilo prvé stretnutie pravoslávnych becherovčanov. Bol zostavený prvý pravoslávny cirkevný zbor ktorý pozostával zo siedmich členov.
Prvá pravoslávna liturgia v Becherove bola v dome Jozefa Plevku, ktorý sa s Varcholom spoznal v Amerike, kde sa aj spriatelili. V tomto období sa na jar začala stavať farská budova, ktorá bola dokončená v jeseni toho istého roku. Po jej dokončení sa bohoslužby začali slúžiť na fare. Varchol však ľuďom povedal: „že dom, nie je chrám“ a bolo potrebné rozmýšľať nad stavbou nového pravoslávneho chrámu.
Ľudia bez najmenšieho zaváhania ponúkli svoje pozemky, na ktorých mal byť vybudovaný chrám. Keďže na mieste kde bol chrám postavený boli pozemky pravoslávnych veriacich s realizáciou tejto stavby neboli v tomto smere nijaké problémy.
Začali sa robiť zbierky na výstavbu chrámu po okolitých obciach, ako aj v samotnom Becherove.Chrám sa podarilo postaviť do jedného roka. Dokončený bol v novembri roku 1923 a samotná výstavba chrámu stála 96 000 Kč.
Samotný ľudia boli s pravosláviom oboznámený už pred 20 rokom dvadsiateho storočia, keďže bojovali proti zavádzaniu nového kalendára, v prípade potreby si volali kňaza z Poľska. Táto informácia je dosť zaujímavá, keďže jediným pravoslávnym kňazom ktorý pôsobil pred prvou svetovou vojnou medzi Poľskými lemkami – rusínmi na južnej hranici Poľska bol svätý Maxim Sandovič. Práve informovanosť o pravoslávii rýchlejšie napomohlo k rozhodnutiu ísť za Grigorijom Varcholom a na základe toho mnoho z obyvateľov Becherova prijalo pravoslávie.
Samozrejme, že uniati na takúto činnosť pravoslávnych hľadeli s nevôľou a tak sa 18. novembra 1923 prešovský uniatský biskup Dionýz vybral na cestu, aby navštívil Makovicu. V neďelu 19. novembra prišiel do Becherova, kde vraj veriacich zviedol nečistý duch. Tvrdil, že americký a domáci schizmatici – pravoslávni natoľko pobúrili uniatov, že mnohí odpadli od „svätej viery“ - únie a z USA si priviedli báťušku, o ktorom sa vraj nevie, či je vysvätený na kňaza. Napomínal veriacich, aby sa držali viery otcov, len nepovedal ktorých, potom spomenul niektorých veľkých svätcov pravoslávnej Cirkvi, akoby boli uniatmi, napríklad spomenul svätého apoštolom rovného Vladimíra a ruské bohoslužobné knihy, ktoré vraj učia o uniatskej viere
Aj napriek tomu väčšina ľudí v Becherove sa rozhodla ísť za Varcholom, uniatov zostalo len málo.
Celé toto veľké úsilie bolo zakončené 25. novembra 1923, kedy bol novovybudovaný pravoslávny chrám vladykom Benjamínom, biskupom mukačevsko – prešovským, slávnostne vysvätený. Samotnú Archijerejskú liturgiu slúžili štyria kňazi spolu s arcidiakonom za účasti veľkého počtu veriacich z Becherova a širokého okolia. Chrám bol zasvätený sviatku Pokrova Presvätej Bohorodičky.
V dvadsiatich rokoch dvadsiateho storočia začína návrat uniatov do pravoslávnej Cirkvi. Rýchlosť, akou bol tento návrat podmienení, v sebe ukríval aj ekleziologické príčiny, pretože v únii bol vďaka silnému klerikalizmu narušený vzťah medzi kňazstvom hierarchickým a kráľovským. Samotné zaobchádzanie kňazov s veriacimi spôsobilo, že sa mnohí rozhodli vrátiť do pravoslávnej Cirkvi. Vrátiť sa však nebolo vôbec jednoduché, pretože v Československej republike takáto iniciatíva nebola štátnou mocou vôbec vítaná. Preto tím, ktorí sa chceli vrátiť, boli robené rôzne prekážky, a toto ťažké obdobie pokračovalo aj za Slovenského štátu počas II svetovej vojny.
V sedemdesiatich rokoch 19. soročia sa do USA prisťahovali mnohí Ukrajinci – Rusíni zo Zakarpatskej Ukrajiny, ale tiež mnohí Slováci zo Slovenska, z hospodárskych dôvodov, pretože sa doma nedokázali postarať o svoje rodiny.
V prvých rokoch 20. storočia tisíce veriacich spolu s duchovnými v Amerike prešlo z únie do Pravoslávnej Cirkvi. Na Slovensku sa to začalo v Becherove, kvôli tomu boli Becherovčania v Prešove súdení a boli vykonávané domové prehliadky. V roku 1901 sa uskutočnil súdny proces vo veci prestupu kresťanov v obci Becherov v Prešovskom regióne do Pravoslávnej Cirkvi. Obvinili ich z vlastizrady vo vzťahu k vtedajšiemu Rakúsko – uhorskej ríši a v porušení „základných princípov gréckokatolíckej cirkvi“, ako o tom svedčí Kolomiec.
Už začiatkom 20. storočia sa vracajúci rodáci z Becherova, ktorí odišli za prácou do Ameriky a Kanady, snažili v Becherove zorganizovať pravoslávnu farnosť.To sa však kvôli mnohým pretrvávajúcim problémom, hlavne zo strany uniatského duchovenstva a neskôr prvej svetovej vojny sa tento plán nepodarilo uskutočniť.
Približne v roku 1909 sa pravoslávny Becherovčania rozhodli, že si postavia vlastný chrám. V Amerike sa im podarilo vyzbierať 664 dolárov, ktoré chceli použiť na stavbu nového pravoslávneho chrámu. Ich dobrý úmysel sa však stretol s veľkým odporom vtedajšej miestnej maďarskej moci. Preto sa rozhodli počkať na priaznivejšiu dobu a vyzbierané peniaze poslali späť do Ameriky.
Až v roku 1920 prichádza do Becherova pravoslávny kňaz Grigorij Varchol, ktorý tu prichádza k svojej sestre u ktorej aj býval. Varchol odišiel do Ameriky spoločne so svojím otcom, kde aj získal vzdelanie. Kňažskú vysviacku prijal z rúk arcbiskupa Tichona v roku 1907. Varchol sa stal prvým pravoslávnym kňazom pôsobiacim na území Slovenska po vzniku Československej republiky.
Na začiatku museli pravoslávni v Becherove prejsť mnohými ťažkosťami. Duchovnému otcovi Varcholovi bolo bránené vykonávať bohoslužby na ďalších cirkevných obciach ako boli Ladomírová, Vyšný Orlík, kde národ tiež sympatizoval s Pravoslávím.
V tomto období bol uniackým kňazom v Becherove Midlík, ktorý už postupne začal skracovať bohoslužby a aj iné treby, na čo ho Varcholupozorňoval, že nerobí správne. Vtedy sa tento uniatský kňaz nazlostil a vyšiel počas kázne na kazateľnicu, kde kričal „Pravoslávny von z chrámu“! Ľudia však zostali až do konca bohoslužby, ale po jej skončení prišli za Varcholom, s otázkou čo majú robiť.
V roku 1922 sa v dome Fedora Varchola uskutočnilo prvé stretnutie pravoslávnych becherovčanov. Bol zostavený prvý pravoslávny cirkevný zbor ktorý pozostával zo siedmich členov.
Prvá pravoslávna liturgia v Becherove bola v dome Jozefa Plevku, ktorý sa s Varcholom spoznal v Amerike, kde sa aj spriatelili. V tomto období sa na jar začala stavať farská budova, ktorá bola dokončená v jeseni toho istého roku. Po jej dokončení sa bohoslužby začali slúžiť na fare. Varchol však ľuďom povedal: „že dom, nie je chrám“ a bolo potrebné rozmýšľať nad stavbou nového pravoslávneho chrámu.
Ľudia bez najmenšieho zaváhania ponúkli svoje pozemky, na ktorých mal byť vybudovaný chrám. Keďže na mieste kde bol chrám postavený boli pozemky pravoslávnych veriacich s realizáciou tejto stavby neboli v tomto smere nijaké problémy.
Začali sa robiť zbierky na výstavbu chrámu po okolitých obciach, ako aj v samotnom Becherove.Chrám sa podarilo postaviť do jedného roka. Dokončený bol v novembri roku 1923 a samotná výstavba chrámu stála 96 000 Kč.
Samotný ľudia boli s pravosláviom oboznámený už pred 20 rokom dvadsiateho storočia, keďže bojovali proti zavádzaniu nového kalendára, v prípade potreby si volali kňaza z Poľska. Táto informácia je dosť zaujímavá, keďže jediným pravoslávnym kňazom ktorý pôsobil pred prvou svetovou vojnou medzi Poľskými lemkami – rusínmi na južnej hranici Poľska bol svätý Maxim Sandovič. Práve informovanosť o pravoslávii rýchlejšie napomohlo k rozhodnutiu ísť za Grigorijom Varcholom a na základe toho mnoho z obyvateľov Becherova prijalo pravoslávie.
Samozrejme, že uniati na takúto činnosť pravoslávnych hľadeli s nevôľou a tak sa 18. novembra 1923 prešovský uniatský biskup Dionýz vybral na cestu, aby navštívil Makovicu. V neďelu 19. novembra prišiel do Becherova, kde vraj veriacich zviedol nečistý duch. Tvrdil, že americký a domáci schizmatici – pravoslávni natoľko pobúrili uniatov, že mnohí odpadli od „svätej viery“ - únie a z USA si priviedli báťušku, o ktorom sa vraj nevie, či je vysvätený na kňaza. Napomínal veriacich, aby sa držali viery otcov, len nepovedal ktorých, potom spomenul niektorých veľkých svätcov pravoslávnej Cirkvi, akoby boli uniatmi, napríklad spomenul svätého apoštolom rovného Vladimíra a ruské bohoslužobné knihy, ktoré vraj učia o uniatskej viere
Aj napriek tomu väčšina ľudí v Becherove sa rozhodla ísť za Varcholom, uniatov zostalo len málo.
Celé toto veľké úsilie bolo zakončené 25. novembra 1923, kedy bol novovybudovaný pravoslávny chrám vladykom Benjamínom, biskupom mukačevsko – prešovským, slávnostne vysvätený. Samotnú Archijerejskú liturgiu slúžili štyria kňazi spolu s arcidiakonom za účasti veľkého počtu veriacich z Becherova a širokého okolia. Chrám bol zasvätený sviatku Pokrova Presvätej Bohorodičky.